stvornohykamarat

             TIGER DŽUNGĽOVÝ

Opis

Telo je zo strán sploštené a štíhle, je to evolučné prispôsobenie sa životu v hustých lesných a pralesných porastoch. Tak isto jeho zafarbenie, ktoré je na prvý pohľad veľmi nápadné, robí tigra v prírode takmer neviditeľným a napodobňuje hru svetla a tieňov prelínajúcich sa rastlinstvom. Pohlavné rozdiely sú hlavne vo veľkosti. Samice sú až o jednu tretinu menšie než samce. Hlava samcov je mohutnejšia a širšia a má výraznejšiu a predĺženejšiu srsť na tvári.

Hmotnosť: 65 – 300 kg Dĺžka tela: 140 – 280 cm Dĺžka chvostu: 60 – 85 cm Výška v kohútiku: 125 cm

Ekológia

Tigre obývajú lesnaté prostredia od tropických oblastí dažďových pralesov až po sibírsku tajgu, kde v zime klesajú teploty pod –30 až –40 oC. S vysokou snežnou pokrývkou. Vystupujú do 3000 – 4000 metrov nad morom. Na stromy tigre nešplhajú, alebo iba v zriedkavých prípadoch, iba si na nich obrusujú pazúry. Na rozdiel od iných mačkovitých šeliem tigre milujú vodu a radi sa v nej kúpu. Vedia výborne plávať a sú schopné prekonávať aj niekoľko kilometrové prekážky. Teritórium tigra môže mať niekoľko stoviek ale aj tisíce km2, každý jedinec má svoje teritórium v ktorom nestrpí prítomnosť iného zvieraťa (dravca ,konkurenciu). Teritória samcov však susedia s niekoľkými teritóriami samíc. Svoje teritórium si označujú močom , výlučkami potných žliaz a odieraním kôry zo stromov. Tigre žijú samotársky, iba v období rozmnožovania sa na niekoľko dní obe pohlavia stretávajú, ale po spárení sa vracajú späť do svojich teritórií. K rozmnožovaniu môže dochádzať po celý rok, ale väčšina pôrodov prebieha práve na jar. Gravidita trvá 93 – 110 dní. Samice rodia vo vhodných úkrytoch, ktoré vznikajú z vyvrátených stromov alebo pod skalnými prevismi väčšinou 2 až 3 mláďatá. Výnimočne ich však môže mať až šesť. Tie sú slepé, oči sa im otvárajú až v treťom týždni. Samica ich kojí až pol roka. Mláďatá ostávajú so svojou matkou až dva roky, kedy sa učia loviť a naplno využívať svoje vrodené inštinkty. Po tomto období sa mláďatá osamostatňujú. Väčšina mláďat sa však dospelosti nedožije. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú cez 20 rokov. Tiger je výborný lovec, veľkú časť jeho potravy tvoria divoké prasatá, jelene, antilopy a iné väčšie kopytníky. Ku koristi sa zakráda alebo na ňu striehne v úkryte a potom z blízka vyrazí, ale jeho úspešnosť nieje veľmi vysoká, udáva sa, že úspešný je každý desiaty lov. Väčšie zvieratá chytí mohutnými špičiakmi za krk a labami ich strhne na zem, kde im zlomí väz, alebo ich uškrtí. Korisť potom odtiahne do úkrytu, kde sa k nej ešte niekoľko dní vracia. Na jeden krát je schopný požiť až 30 kg potravy, ktorú potom trávi niekoľko dní. V dobe krízy požíva aj menšie živočíchy ako sú hlodavce, obojživelníky a dokonca aj hmyz. Na lov vychádza za včasného rána alebo v podvečer, ale na miestach kde nieje prenasledovaný vychádza z úkrytu aj cez deň. V prírode tiger nemá prirodzených nepriateľov, okrem človeka. Výnimočne sa môže stať obeťou rôznych psovitých šeliem (napr. vlk) . Dostatočne veľká svorka týchto asi 15 kilogramov vážiacich psovitých šeliem dokáže tigra uštvať. Sám si z veľkých zvierat netrúfne iba na slona a na nosorožca.

Rozšírenie

Jeho pôvodné rozšírenie siahalo od Turecka a Kaukazu cez strednú a východnú Áziu a Čínu až po Kóreu, vyskytoval sa tiež aj na Sumatre , Jave a Baly. Na mnohých miestach bol však vyhubený a jeho rozšírenie je dnes ostrovkovité.

Súčasné rozšírenie zahrňuje ostrovkovité populácie v Indii, Bangladéši a Barme (tiger indický), polostrov zadnej Indie (tiger indočínsky) , časť ruského ďalekého východu a hraničná oblasť s Čínou (tiger ussurijský) , niektoré časti Sumatry (tiger sumatľrsky) a niektoré oblasti v Číne (tiger čínsky). Tigre celkom vymizli z Turecka, Ázie a takmer z celej Číny. Súčastné rozšírenie je iba malým zlomkom pôvodného počtu, udáva sa že početnosť vo voľnej prírode nepresahuje 3500 kusov a má klesajúce tendencie( čo je zarážajúce), pričom na začiatku 20. storočia žilo iba v Ázii viac ako 100 000 tigrov. Dnes sú už tri poddruhy úplne vyhubené a na pokraji vyhynutia je tiger čínsky a v blízkej dobe to čaká aj tigra indického a sumatľrskeho. Dramatický pokles sa zatiaľ vyhýba tigrovi indočínskemu, aj keď je dosť možné, že tento fakt vyplýva z nedostatku informácii. Jediným poddruhom, ktorého ochrana je úspešná je tiger ussurijský.

Zaujímavosti 

V populácii tigrov sa častejšie ako u iných mačkovitých šeliem vyskytujú ľudožrúti, čo sú väčšinou staré, choré alebo poranené zvieratá, ktoré stratili prirodzený rešpekt pred človekom a pre ktoré je človek ľahkou korisťou. Proti útočiacemu tigrovi má človek bez zbrane len veľmi malú, alebo až žiadnu šancu.(tak len pre predstavenie si sily a absolutného dešpektu pred človekom a dokonca slonom pozri www.nothingtoxic.com a search video Crazy Tiger Attack) A tiež z tohto dôvodu boli tigre často zabíjané. Udáva sa, že najhorší ľudožravý tiger mal na svedomí až niekoľko stoviek obetí. Ďalším a určite závažnejším dôvodom zabíjania tohto jedinečného dravca je pytliacky lov a to hlavne pre tigrí kožuch, ktorý je obľúbeným materiálom pre výrobu módnych doplnkov. Taktiež tigrie pazúry a kosti, ktoré sú používané pri liečebných procedúrach tradičnej čínskej medicíny. Hodnota tigra na čiernom trhu sa pohybuje asi okolo 50 tisíc dolárov a práve preto sa obchod s tigrami stáva vysokou hrou.