Anglický farbiar
ANGLICKÝ FARBIAR
Pôvod: Patrí medzi najstaršie európske duriče, súčasne je blízko spriaznený aj s dogovitými plemenami. Pochádza z benediktínskeho kláštora sv. Huberta v dnešnom Belgicku, kde ho mnísi chovali v relatívne čistokrvnej podobe už od Z storočia, 0 niečo neskôr dostali sa tieto psy do Anglicka a tu prebiehal ich chov nezávisle po celé stáročia. Moderný chov spočíva v zlúčení obidvoch vývinových línií.
Popis: Veľký a ťažký pes. Hlava výrazná a mohutná, s množstvom voľnej kože a vrások a s dlhými, prevísajúcimi pyskami. Tmavé menšie oči so spadavými dolnými viečkami a s viditeľnou ružovou spojivkou. Uši nízko nasadené, dlhé (siahajú aspoň po nos), porastené krátkou, jemnou srstou. Krk dlhý, svalnatý, s lalokom. Chrbát široký, veľmi mocný, brucho mierne vtiahnuté. Nohy rovné, svalnaté, s hrubými kosťami. Chvost stredne dlhý, nesený v oblúku nad líniou chrbta. Srst krátka a tvrdá. Farba hnedočervená alebo čiernotrieslová. Veľkosť: Kohútiková výška psov asi 67 cm, súk asi 60 cm pri ich hmotnosti asi 35-50 kg.
Charakteristika: Veľmi pokojný, rozvážny pes, ktorý je mimoriadne priateľský voči všetkému živému, má rád ľudí a nemá v sebe ani stopu agresivity. Pritom je trochu tvrdohlavý a nerád sa podrobuje výcviku.
Zvláštne nároky: Vyžaduje citlivý a trpezlivý prístup. Najlepšie sa drží vonku, pretože vyžaduje priestor, a okrem toho púšťa veľa slín. Pre dobrácku povahu nie je vhodný na stráženie.
Využitie: Poľovný pes - durič a farbiar. Pre pokojnú povahu a zaujímavý vzhľad čoraz častejšie držaný ako rodinný a spoločenský pes.
Výskyt: Ani bežný, ani vyslovene vzácny. Ročne sa u nás odchováva niekoľko desiatok šteniec.
Možná zámena: S inými duričmi (švajčiarskymi, gaskonskými a pod.), ktoré sú však vzácnejšie a menšie.
