Japonský Čin
JAPONSKÝ ČIN
Spoločenská charakteristika: Tento pes najradšej tráv čas v spoločnosti svojho pána, ktorého si z členov rodiny sám vyberie. Voči cudzím ľuďom je zdržanlivý a neprejavuje ihneď náklonnosť. S ostatnými psami a domácimi zvieratami vychádza dobre, a nikdy nie je pôvodcom konfliktu.
Originálny názov plemena: Chin
Krajina pôvodu: Čína
Doba vzniku: Stredovek
Pôvodné využitie: Spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 12 rokov
Hmotnosť: 2-5 kg
Výška: 23-25 cm
História: Aj keď meno japonský čin napovedá, že plemeno by mohlo pochádzať z Japonska, pravdepodobne tomu tak nie je. Svoj pôvodný domov má v Číne, a do Japonska sa dostal v 8. storočí, ako súčasť dane, ktorú Čína Japonsku platila. Jeho predkom je zrejme tibetský španiel. V Japonsku boli tieto psíky chované vznešenými dámami na cisárskom dvore, dokonca vraj v pozlátených klietkach, a boli považované za zvláštnych obľúbencov bohov. Jeho chov bol odpradávna veľmi prísny, mal svoje pravidlá, a japonský čin je teda už po stáročia chovaný čistokrvne. Do Európy sa prvé psy dostali v roku 1853 s admirálom Perrym, ktorý po návrate z Japonska daroval párik činov kráľovnej Viktórii. Chov japončíka sa však v Európe ani v Amerike dlho nedaril, kvalitné psy sa podarilo odchovať až v 20. storočí. Dnes stúpa obľuba aj počet týchto psíkov tak v Európe, ako aj v Amerike.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: Japonský čin je malý, vznešený pes, sa širokou, guľatou hlavou. Veľké, mierne vystúpené oči ležia ďaleko od seba a majú žiarivo čiernu farbu. Ňufák má tento pes veľmi krátky, nos je sfarbený čierno alebo mäsovo, podľa farby znakov na srsti. Uši sú malé, previsnuté, majú tvar písmene V a sú nesené ľahko dopredu. Telo má krátky, rovný chrbát, široký a hlboký hrudník, a široké, ľahko zaoblené bedrá. Chvost je nesený preklopený na chrbte.
Srsť a farba srsti: Celé telo je pokryté rovnou, mäkkou a bohatou srsťou, ktorá nesmie byť skučeravená. Na hlave je srsť krátka, na ušiach a na krku je bohatá a dlhá, na chvoste srsť vytvára bohatý dlhý chochol. Farba srsti je biela, s čiernymi alebo červenými znakmi.
Povaha: Japonský čin je veľmi prítulný, milý a nekomplikovaný psík, málo šteká, je hravý a veselý a je rád stredobodom pozornosti. Býva však taktiež trochu tvrdohlavý.
Spoločenská charakteristika: Tento pes najradšej tráv čas v spoločnosti svojho pána, ktorého si z členov rodiny sám vyberie. Voči cudzím ľuďom je zdržanlivý a neprejavuje ihneď náklonnosť. S ostatnými psami a domácimi zvieratami vychádza dobre, a nikdy nie je pôvodcom konfliktu.
Vzťah k deťom: K deťom sa chová veľmi jemne a nežne, ale neznáša hrubé jednanie. Pokiaľ cíti, že sa s ním zachádza zle, dokáže sa chovať veľmi ublížene. Na druhú stranu je to veľmi veselý a hravý psík, a býva rád stredom pozornosti.
Výchova: Výchova japončíka býva bez problémov, pretože je to inteligentný a veľmi citlivý psík, je tiež veľmi čistotný. Dobre sa učí, ale pri výchove je nutné počítať s jeho istou tvrdohlavosťou. Nepotrebuje sa učiť žiadne zvláštne cviky, dôležité je pre neho mať dobré spoločenské chovanie, vedieť chodiť na vodítku, prísť na zavolanie apod. Tento psík veľmi dobre reaguje na intonáciu hlasu.
Držanie: Chovaný môže byť aj vo veľmi malom byte, nemá veľké nároky na priestor. Svoj brlôžok by mal mať na kľudnom, teplom mieste bez prievanu. Pretože sa rád zdržuje v blízkosti svojho pána, je ideálne, aby mal brlôžok prichystaný v každej miestnosti bytu, a mohol kľudne odpočívať tam, kde sa práve jeho pán nachádza.
Pracovné využitie: Japonský čin nebol nikdy využívaný ku žiadnej práci, vždy slúžil len ako rodinný maznáčik, a tak je tomu dodnes.
Pohyb: Japončík sa veľmi rád hrá, behá a vystrája. Preto je vhodné mu dopriať dostatok pohybu aj na čerstvom vzduchu.
Starostlivosť: Česanie a kartáčovanie srsti japončíka sa nevyžaduje denne, ale aby zostala krásne hodvábne lesklá, je potrebné to urobiť aspoň dvakrát do týždňa. Za vlhkého počasia by tento pes nemal chodiť na dlhé prechádzky, a vlhká alebo mokrá srsť by sa mala ihneď po príchode vysušiť. Občas je nutné psa vykúpať, aj keď je veľmi čistotný, k tomu je treba použiť kvalitné prípravky, ktoré sú určené špeciálne pre psy. Tomuto psíkovi by sa mali denne čistiť oči a pravidelne venovať starostlivosť aj ušiam.
Strážne využitie: Tento psík nie je vhodný ku stráženiu.
Kynológia: Japonský čin nie je príliš vhodný ku psím športom, rád si však hrá a k tomu, aby si vybil svoju energiu mu postačia rôzne hry.
Najčastejšie choroby: Fontanella persistenz – neuzavretie lebečného švu, patella luxation – luxácia jabĺčka, nadmerné slzenie očí
Zvláštnosti plemena: Japonský čin je zatiaľ, oproti ostatným malým spoločenským psom, pomerne málo rozšírený. Je to však osobnosť, je hrdý a dôstojný na strane jednej a na druhej strane prítulný a nežný. J e veľmi citlivý a túži po neustálom kontakte so svojim pánom, ktorého doprevádza kamkoľvek, bez toho aby ho svojou prítomnosťou akokoľvek obťažoval.
Príprava na výstavu: Na vstup do výstavného kruhu je nutná príprava psíka od jeho najútlejšieho veku, nepripravený pes môže byť vystrašený, čo mu môže pri hodnotení ublížiť. Od šteňacieho veku by sa mal učiť stáť vo výstavnom postoji, s učením možno začať na nižšej stoličke a neskôr prejsť s lekciami na výšku výstavného stola. Psík sa nesmie báť výšky a pevne stáť vo výstavnom postoji, musí si nechať prehliadnuť zuby, semenníky a tlapky. Musí teda akceptovať aj dotyk cudzej osoby. Taktiež je nutné naučiť psa pohybovať sa na výstavnom vodítku. Na atmosféru výstavy je dobré psa navyknúť tým, že sa s ním niekoľkokrát zúčastníte ako pozorovateľ. Navykne si na prítomnosť ostatných psov a na ruch, ktorý na týchto akciách panuje. Na výstave by mal pes byť v dokonalej kondícii, pre získanie titulu je predpokladom krásna, udržovaná srsť, čisté zuby a uši a krátke pazúriky. A nie je nutné vyhrať, ale zúčastniť sa, na ďalšej výstave môže iný rozhodca rozhodnúť inak.
Výživa šteňaťa: Šteňatá malých plemien potrebujú ku svojmu zdarnému vývoju pestrú stravu, ktorá je primeraná ich veku a obsahuje množstvo minerálnych látok a vitamínov. Je dobré kombinovať čerstvú potravu s granulovaným krmivom určeným pre šteňatá malých plemien. Je nutné vybrať také krmivo, ktoré nielen obsahuje všetky potrebné prvky, ale ktoré psovi aj chutí.
Výživa dospelého psa: Aj u dospelého psa platí, že strava by mala byť vyvážená a bohatá na vitamíny a minerálne látky. Zloženie stravy má vplyv na kvalitu srsti, na zvýšenie hustoty a kvality srsti je možné stravu doplniť o produkty s obsahom biotínu a zinku.
Výživa starého psa: Starší pes býva menej pohybovo aktívny, preto je nutné vybrať pre neho krmivo, ktoré zodpovedá jeho veku a nespôsobí tlstnutie psa.
Rady / doporučujeme: Tento jemný psík s veľmi vybraným chovaním a elegantným vzhľadom sa bude najlepšie cítiť v kľudnej rodine. Stará povesť hovorí, že kto sa o neho bude starať s láskou, bude ho životom sprevádzať šťastie a bohatstvo. Nech sa tak stane aj vám. doGspsy odporúča:Neviete ako správne vychovať svojho psa? Navštivte našu sekciu "výchova a výcvik ".Rady pre chovateľov:Obdobie rastu a dospievania musí vaše šteňa prežiť v šťastnom, kľudnom a láskyplnom domove. Stres, ktorý pes prežije v tomto období sa môže negatívne prejaviť oslabením jeho imunitného systému a môže mu skrátiť dĺžku života.
pekné
(nelka, 5. 12. 2010 18:20)