stvornohykamarat

                                LHASA APSO

Pôvod: Pochádza z Tibetu, jeho predkovia tam pomáhali v horách pri pasení čried dobytka. Chovali ich aj v lamaistických kláštoroch, kde neslúžili iba ako strážcovia, ale ich aj uctievali. Do Európy sa dostali roku 1928. Vtedy ešte splývali s dnešným šicu a s tibetským teriérom. Ako samostatné plemeno lhasa apso uznali až roku 1934.

Popis: Malý, robustný pes s bohatou srstou. Hlava s užšou lebkou, rovným čelom a s vyznačeným stopom, ňucháč tvorí tretinu jej celkovej dĺžky. Celú hlavu pokrýva bohatá srsť, spadajúca cez oči a tvoriaca fúry. Oči tmavé, stredne veľké, smerujúce dopredu. Uši previsnuté, s bohatou srstou. Telo kompaktné, s dlhým hrudným košom a chrbtom dlhším, ako je kohútiková výška. Chvost vysoko nasadený, nesený cez chrbát, na konci môže byť zalomený, vždy s bohatou srstou. Srsť dlhá, pevná, nie vlnitá alebo hodvábna. Farba zlatá, piesková, medová, sivá, čierna, biela, hnedá aj dvojfarebná. Veľkosť: Ideálna kohútiková výška psov 25,4 cm, suky sú o čosi menšie. Hmotnosť okolo 6-7 kg.

Charakteristika: Veľmi sebavedomý a vyrovnaný pes, ktorý si vždy zachováva značnú nedôverčivosť a odstup voči cudzím ľuďom. Primerane živý, veľmi mocný, vrtký a rýchly. Často aj trochu tvrdohlavý, so snahou zaujať dominantné postavenie.

Zvláštne nároky: Psy lhasa apso treba od mladosti dôsledne vychovávať. Dlhá srsť si žiada pravidelné a starostlivé rozčesávanie.

Využitie: Dobrý spoločník, ostražitý strážca.

Výskyt: Nie veľmi vzácne spoločenské plemeno.

Možná zámena: S podobným ši-cu, ktorý je menší a má skrátenú ňucháčovú partiu. S tibetským teriérom, ktorý je výrazne vyšší a nemá takú dlhú srsť.