Maďarský chrt
MAĎARSKÝ CHRT
Pôvod: Maďarsko so svojou rozľahlou pustou ako by bolo geograficky priam predurčené na použitie chrtov. Veď sa tu aj podobné psy, nadväzujúce tak na európske chrtovité psy rímskeho pôvodu ako na chrty ázijských prisťahovalcov, chovali už od 4.-5. storočia nášho letopočtu. Od polovice 19. storočia tu existuje špecializovaný chovateľský klub, hoci plemeno uznali až roku 1966.
Popis: Veľký vysokonohý hladkosrstý chrt, ani veľmi jemný, ani hrubý. Hlava klinovitá, s priestornou lebečnou dutinou a iba málo zašpicateným ňucháčom, ktorý je rovnako dlhý ako lebečná dutina. Oči stredne veľké, tmavé. Uši vysoko nasadené, v tvare písmena V, zväčša sklopené dozadu, pri pozornosti mierne zdvihnuté. Krk dlhý, mocný, elegantný. Telo obdĺžnikového formátu, s výrazným svalstvom, hrudník hlboký a pomerne široký, poskytujúci dostatok priestoru srdcu a pľúcam, brucho mierne vtiahnuté. Chrbát pevný, rovný alebo nepatrne klenutý, zadok široký a iba mierne sa zvažujúci. Nohy dlhé, rovné, dobre zauhlené. Chvost vysoko nasadený, siaha po priehlavkový kĺb, zavesený, pri vzrušení sa dvíha až do horizontálnej roviny. Srsť krátka, hladká, v zime s bohatou podsadou. Farba akákoľvek, vyskytujúca sa pri chrtoch. Veľkosť: Kohútiková výška psov 65-70 cm, suky sú o čosi menšie. Hmotnosť asi 22-30 kg.
Charakteristika: Rýchly a vytrvalý pes, oproti druhým hladkosrstým chrtom výrazne otužilejší a nenáročnejší. Má trochu rezervovanú povahu, k svojej rodine je však milý. Zvláštne nároky: Potrebuje veľa pohybu a pochopenia pre povahové osobitnosti.
Využitie: V Maďarsku sa dodnes používa pri štvaniciach na zajace. Hoci sa dobre uplatní na dostihoch, stretávame sa tam s ním iba zriedka.
Výskyt: Okrem Maďarska sa chová iba zriedka.
Možná zámena: S anglickým chrtom, oproti ktorému je menší, má hrubšiu srsť, väčšie uši a pôsobí menej ušľachtilo.
