Nemecký prepeličiar
NEMECKÝ PREPELIČIAR
Pôvod: Stredne veľké psy typu španiela, zvané "vtáčie psy", sa na území dnešného Nemecka používali pri love pernatej zveri už v stredoveku. Na prelome 19. a 20. storočia sa z nich začali vydeľovať samostatné plemená: známejší nemecký dlhosrstý stavač a prepeličiar, ktorý vznikol prikrížením už stabilizovaných plemien španielov.
Popis: Stredne veľký pes, medzi španielmi však najväčší. Hlava suchá, ňucháčová a lebečná partia približne rovnako dlhá, temeno ploché, malý stop, požaduje sa mierne hrbatý nos (chrbát nosa oblukovité prehnutý nahor). Oči stredne veľké, výrazné, mandľového tvaru, šikmé, tmavohnedé. Uši vysoko a zoširoka nasadené, zavesené, nie veľmi dlhé. Krk hrubý, ušľachtilý, stredne dlhý, bez laloka. Telo obdĺžnikového formátu, chrbát napriek tomu krátky a rovný, široký a svalnatý zadok. Hrudník oválny, dlhý, siahajúci po lakte. Nohy rovné, hrubé, rovnobežné. Chvost vysoko nasadený, rovno nesený, nikdy sa nedvíha nad líniu chrbta, kráti sa o tretinu až o polovicu dĺžky. Srsť nie je veľmi dlhá, hrubšia, ľahko zvlnená alebo hladká, na krku, na ušiach a na zadku často kučeravá. Farba tmavohnedá, červená aj strakatá hnedobiela, červeno-biela alebo pomarančovo-biela. Veľkosť: Kohútiková výška psov 40-50 cm, súk 40-45 cm, hmotnosť okolo 20 kg.
Charakteristika: Veľmi pracovitý a energický poľovný pes všestranného využitia. Vie vraj sliediť ako španiele, ísť po stope ako farbiare, aportovať vtákov ako retrievery a vystavovať ako stavače.
Zvláštne nároky: Vhodný iba pre aktívnych horárov.
Využitie: Poľovný pes na prácu v lese a na vode, používaný predovšetkým pri love vtákov.
Výskyt: Bežnejší iba v strednej Európe, najmä v Nemecku. Medzi našimi horármi pomerne obrúbený.
Možná zámena: Oproti ostatným španielom je výrazne väčší, v porovnaní so stavačmi (aj s malým műnsterländským) zasa menší.
