Pražský potkaniarik
PRAŽSKÝ POTKANIARIK
Spoločenská charakteristika: Tento pes je najšťastnejší v spoločnosti svojho pána. K celej rodine sa chová veľmi dobrosrdečne a prítulne, ale k cudzím ľuďom býva trochu nedôverčivý. Má rád aj spoločnosť ostatných psov a nevyvoláva medzi nimi konflikty. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov.
Originálny názov plemena: Pražský krysařík
Krajina pôvodu: Česká republika
Doba vzniku: Stredovek
Pôvodné využitie: Spoločník, neskôr lovec potkanov
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 14 rokov
Hmotnosť: 2-2,2 kg
Výška: 17-23 cm
História: História pražského potkaniarika siaha hlboko do dejín českého národa. V rannom stredoveku bolo bežné dávať symbolické darčeky, medzi ktorými boli aj tieto psíky, a tak ho dostal od panujúceho českého kniežaťa už Karol Veľký (742-814), ako posolstvo mieru a priateľstva medzi oboma krajinami. Potkaniariky boli obľúbencami mnohých českých panovníkov, ako napríklad Vladislava II., Karola IV alebo Václava IV., ale ich najväčším milovníkom bol Rudolf II., ktorý ich hojne rozmnožoval a neskôr aj rozdával. Tieto psíky boli ozdobou mnohých hradov a zámkov, a bývali často hosťami na hostinách, kde pôsobili ako ochutnávači. Po bitke na Bielej hore došlo k útlmu rozvoja pražského potkaniarika, dostal sa medzi chudobný ľud, kde bol používaný k loveniu hlodavcov, a z tejto doby sa o ňom nezachovali žiadne údaje. Na tohto psíka sa takmer zabudlo. Zmienky o ňom sa objavili až ku koncu 19. storočia. Na jeho popularizácii mal vtedy najväčšiu zásluhu časopis Svět zvířat, ktorý uverejňoval tak inzeráty na jeho predaj, ako aj odborné články. V tomto období bol tento pes známy pod názvom ratlík, a bol radený do jednej skupiny s ostatnými pinčmi. Od 30. rokov 20. storočia sa pražský potkaniarik začal objavovať na výstavách, a začal byť chápaný ako samostatne sa utvárajúce plemeno. Ku trvalému rozkvetu tohoto plemena však došlo až v roku 1980, kedy bol pražský potkaniarik uznaný ako české národné plemeno, boli vydané preukazy pôvodu a stanovený jeho chovný štandard. V roku 1990 bol založený Klub priateľov psov Pražských potkaniarikov. Toto plemeno si u nás aj v zahraničí získava stále väčšiu obľubu.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: Pražský potkaniarik je malý, temperamentný psík. Má pravidelnú hlavu hruškovitého tvaru s čiernym nosom, u plavo sfarbených psov môže byť nos zafarbený mäsovo, a vystúpenými, stredne veľkými očami tmavej farby. Uši sú vztýčené alebo polosklopené, sú veľké, na konci zaoblené a majú tvar písmena V. Telo má mierne široký, hlboký hrudník, rovný, krátky a pevný chrbát a pevné bedrá. Chvost je nasadený vysoko a je nesený nahor. U tohoto psíka sa chvost obvykle kupíruje, kupírovanie chvosta však nie je povinné.
Srsť a farba srsti: Srsť je na celom tele krátka, lesklá a dokonale prilieha k telu. Na hlave je srsť o niečo redšia a kratšia. Pražský potkaniarik sa vyskytuje vo sfarbení black and tan, čo je čierne zafarbenie so sýto žltými znakmi alebo vo sfarbení plavom.
Povaha: Pražský potkaniarik je inteligentný, milý a prítulný psík. Je tiež veľmi temperamentný a čulý. Je veľmi jemný a krehký, ale je nenáročný a spoločenský.
Spoločenská charakteristika: Tento pes je najšťastnejší v spoločnosti svojho pána. K celej rodine sa chová veľmi dobrosrdečne a prítulne, ale k cudzím ľuďom býva trochu nedôverčivý. Má rád aj spoločnosť ostatných psov a nevyvoláva medzi nimi konflikty. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva tiež bez problémov.
Vzťah k deťom: Pražský potkaniarik má veľmi rád deti a rád s nimi dlho šantí. Tento pes je však viac vhodný k odrastenejším deťom, pretože je veľmi krehký a deti by ho mohli pri hre alebo pri neopatrnej manipulácii zraniť.
Výchova: Výchova tohoto psíka nie je náročná, pretože je inteligentný a bystrý, ale rovnako ako u každého iného psa by mala byť dôsledná. Musí sa však vychovávať mierne a zrozumiteľne, nie sú vhodné žiadne tvrdé tresty.
Držanie: Pražský potkaniarik je pre svoju veľkosť a prítulnú povahu ideálny psík do bytu. Ku spokojnému životu nepotrebuje žiadny veľký priestor. Stačí mu malý pelech, najlepšie so strieškou, kde sa bude cítiť bezpečne, a kde bude môcť v kľude odpočívať.
Pracovné využitie: Prv sa tento psík pre svoj výborný čuch a malú veľkosť využíval k loveniu hlodavcov, dnes je pre svoju prítulnú povahu chovaný len ako spoločník človeka.
Pohyb: Pražský potkaniarik je veľmi temperamentný a vrtký psík a potrebuje pomerne mnoho pohybu. Veľmi rýchlo a rád behá a tiež výborne pláva. Je to vytrvalý športovec.
Starostlivosť: Starostlivosť o jeho krátku srsť nie je náročná, stačí občasné vykartáčovanie a otieranie od prachu vlhkou handričkou alebo gumovou rukavicou. Tohoto psa možno kúpať podľa potreby, ale vždy za použitia kvalitného šampónu pre psov. U tohoto plemena je veľmi dôležité pravidelné zastrihávanie pazúrikov, pretože pre svoju nízku váhu si ich pri chôdzi takmer neobrusuje. Potrebná je tiež pravidelná kontrola čistoty uší.
Strážne využitie: Pražský potkaniarik je výborný strážca, je neohrozený a nebojácny, každú návštevu veľmi hlasito a opakovane ohlási. Pre svoju trpasličiu veľkosť však nemôže byť považovaný za skutočného strážneho psa.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Úrazy
Zvláštnosti plemena: Toto plemeno doposiaľ nepatrí medzi plemená medzinárodne uznávané FCI, aj tak jeho obľuba v zahraničí je značná. Pred pár desiatkami rokov sa zdalo, že u nás dôjde k jeho vymiznutiu, ale popularita, ktorej sa teší dnes, dokazuje opak. Pražský potkaniarik si získava v našich rodinách stále väčšiu obľubu.
Príprava na výstavu: Pokiaľ predpokladáte, že budete v budúcnosti svojho psa vystavovať, venujte sa príprave na túto udalosť už psovi vo veku šteňaťa. Pred prvou výstavou je dobré navštíviť so psom inú výstavu ako pozorovateľ. Pes si musí navyknúť na ruch, ktorý na výstave panuje a na prítomnosť mnohých ďalších psov a ľudí, a nemal by sa prejaviť bojazlivo. Rozhodca posudzuje psa ako v kľude, tak aj v pohybe, preto by sa pes mal naučiť stáť vo výstavnom postoji a tiež by mal byť dobre ovládateľný na vodítku. Tiež by mal byť pripravený na dotyky rozhodcu, ktorý posudzuje chrup a u samcov semenníky.
Výživa šteňaťa: V období rastu psa je na správnu výživu kladený veľký dôraz. Strava pre šteňatá by mala byť vyvážená a okrem ostatných živín, potrebných pre správny vývoj psa, by mala obsahovať tiež vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Aj v dospelosti má strava psa svoj veľký význam. Pôsobí na jeho zdravie, fyzickú kondíciu a kvalitu srsti. Mala by byť vybraná tak podľa chuti psa, ako tiež podľa jeho potrieb, pohybovo aktívnejší pes by mal dostávať stravu energeticky výdatnejšiu.
Výživa starého psa: Starý pes, ktorý už nevyvíja takú aktivitu ako pes v dospelom veku, nepotrebuje prijímať v strave toľko energie, pretože ju už nevydáva pohybom. Dostať rôzne druhy odľahčeného krmiva pre psov-seniorov, ktoré plne uspokoja potreby psa v tomto veku.
Rady / doporučujeme: Tento malý, prítulný psík vám bude skutočne výborným spoločníkom ako pri odpočinku, tak pri vašich športových aktivitách alebo na cestách. Pokiaľ mu venujete mnoho lásky a pozornosti, nikdy vám nebude na obtiaž a vždy bude vaším verným priateľom a ochrancom.