Vendéesky hrubosrstý baset (malý a veľký)
VENDÉESKY HRUBOSRSTÝ BASET (malý a veľký)
Veľký Malý
Pôvod: Patrí určite medzi najstaršie formy európskych duričov. Nízkonohé basety prvý raz cielene chovateľsky zachytil v deväťdesiatych rokoch minulého storočia gróf Christián d'Elve z krajiny Vendée.
Popis: Menší alebo stredne veľký hrubosrstý pes obdĺžnikového telesného rámca. Hlava úmernej veľkosti, s pretiahnutým ňucháčom a s veľkými fúzmi. Oči veľké, inteligentné, s nápadným obočím, ktoré však nezakrýva oči. Uši zavesené, dlhé (siahajú po koniec nosa), úzke, jemné, s dlhou srstou, nasadené v línii obočia. Telo s dlhým, širokým, rovným alebo s mierne klenutým chrbtom a nie veľmi širokým, skôr hlbším hrudníkom. Nohy rovné, s veľkými labami, pri malých výrazne skrátené. Chvost neveľmi dlhý, vysoko nasadený, pri koreni hrubý a postupne sa zužujúci, šabľovito nesený. Srsť drsná, hustá, neveľmi dlhá, nesmie byt hodvábna ani vlnená. Farba zajačia sivá, biela s pálením, bielo-pomarančová, bielo-čierna, bielo-sivá, trikolóra. Veľkosť: Malý - výška v kohútiku 34-38 cm, s hmotnosťou 14-18 kg. Veľký - výška v kohútiku 38-42 cm, hmotnosť okolo 18 kg.
Charakteristika: Robustný, otužilý a nenáročný pes. Veľmi milý, priateľsky a pozorný. Hoci je sebavedomý a nezávislý, je menej tvrdohlavý ako anglický baset. Pánovi a jeho rodine nezvyčajne oddaný.
Zvláštne nároky: Nenáročný pes, ktorý však ako všetky psy s dlhým chrbtom máva problémy s chrbticou. Vyžaduje dôslednú výchovu.
Využitie: Poľovný pes, používaný predovšetkým pri love králikov (malý), alebo zajacov a diviakov (veľký). Dnes sa často chovajú iba ako spoločníci.
Výskyt: Najbežnejší z francúzskych basetov, chovaný, hoci nie často, po celej Európe aj v USA. Malý vendéesky baset sa celkom výnimočne vyskytuje aj u nás.
Možná zámena: Malý s veľmi vzácnou hrubosrstou varietou švajčiarskeho bernského nízkonohého duriča, ktorý je o čosi menší a subtílnejší.
